Prečo používam myšlienkové mapy?

Už od detstva som sa zaoberal tým že som mal rád kreslenie, maľby a v zásade všetko, čo malo čo dočinenia s výtvarným prejavom. Ale napriek tomu som si za svoje povolanie vybral niečo čo súvisí s číslami a počítačmi. Na vysokej škole sa táto oblasť volá Hospodárska informatika. A mám to šťastie, že sa tomu venujem aj vo svojej praxi. Paradoxne výtvarné kreatívne myslenie my pomáha pri navrhovaní rôznych konceptov, architektúr a podobných vecí, ktoré väčšine ľudí pripadá ako niečo čo je veľmi sofistikované na to aby tomu rozumel „normálny“ človek :). Mal som pred časom kolegyňu, ktorá sa vždy smiala na tom, že aby moji kolegovia stíhali sledovať moje myšlienkové pochody tak by som mal mať z hlavy projektor, aby som im mohol vizualizovať to čo sa mi v hlave odohráva a nemusel by som všetko vysvetľovať.

Pri takýchto postupoch som objavil články istého pána Ishikawu, ktorý publikoval diagramovú techniku, ktorá riešila definovanie kauzálnych väzieb pri riešení problémov. Potom som objavil práce Tonyho Buzana, ktorý rozpracoval myšlienkové mapy na prístup ako efektívne formulovať rôzne myšlienky pre ostatných. A vtom momente som pochopil, že som objavil ten projektor, ktorý by umožňoval mojim kolegom vysvetľovať ako riešený problém chcem riešiť. No ale v súčasnom svete mi pripadalo trochu nemotorné kresliť všetky moje úvahy na papier a následne ich dostávať do digitálnej podoby. A tak som sa vybral cestou hľadania a skúmania v temných zákutiach internetu. Objavil som množstvo rôznych nástrojov, ktoré viac či menej podporovali postupy, ktoré som uvažoval, že použijem v mojej práci. Výsledkom tohto skúmania budú postupne zverejňované recenzie vybraných nástrojov na podporu myšlienkových máp.

Pre hodnotenie som si stanovil nasledovné kritéria:

•      Intuitívnosť  ovládania. Vzhľadom na to, že sa jedná o nastroj, ktorý by mal uľahčovať prácu pokladám tento atribút za kľúčový.
•      Schopnosti exportu do rôznych formátov. Pretože v dnešnej dobe vytvoriť pekný kresliaci program je síce fajn, ale bez možnosti vytvorenia grafickej reprezentácie (GIF, PNG, JPG, PDF, ...) a aj iných formátov (XML, DOC, XLS, ...)
•     Podporované platformy. Veľa firiem v súčasnosti prechádza na systém BYOD – bring Your Own Device, tak je vhodným atribútom ak riešenie je schopné pracovať na platformách ako je Windows, Linux prípadne Mac OS
•   Rozšírená funkcionalita. Okrem vizualizácie a štruktúrovania myšlienok očakávam od nástroja aj možnosti podpory prípravy napríklad projektových plánov (WBS je typickým príkladom toho ako v praxi upotrebiť myšlienkové mapy). Prípadne schopnosť komunikovať s rôznymi platformami ako je napr. podnikový sharepoint alebo priame prepojenie so súbormi vo file systéme.
•     Schopnosť kolaborácie. Pri tom ,ako dnes moderný prístup v práci podporuje prácu z domu, alebo odkiaľkoľvek mimo pracoviska je nevyhnutná schopnosť zdieľať súbory a prípadne aj možnosť online editovania.

Takže, keď som objavil myšlienkové mapovanie vtedy som si povedal, to je pre mňa to pravé intenzívne som sa pustil do spoznávania myšlienkových máp, ktoré presne odzrkadľovali stav mojej mysle J. Následne som začal objavovať zákutia softvérových nástrojov potrebných na vytváranie máp. Keďže som ako moji kolegovia hovoria „zeleninár“, čiže postihnutý nakusnutým jablkom tak sa moje sledovanie nástrojov sa zameralo práve týmto smerom. Na záver som skončil práve pri Mindjet Mindmanager, ktorý my poskytuje všetok komfort, ktorý potrebujem, pre  svoju prácu na externých výstupoch (dokumenty, stratégie, projektové plány, ...) ako aj interne vo firme, kde používam ho používam na interné sledovanie úloh môjho tímu.

V budúcom bloku Vám predvediem, ako som sa dostal k Mindjetu ako aj porovnanie produktov vhodných pre potreby  myšlienkového mapovania.

prajem pekný deň. 

Z rozhovoru pre REVUE PRIEMYSLU: Od potláčania obáv k využívaniu výhod

Je to Cloud computing, ktorý využíva internet. Predstavuje novú evolúciu paradigmy v konsolidácii, virtualizácii a poskytovania IT služieb. Cloud computing na Slovensku pokročil v priebehu šiestich  rokov od polemiky k skúsenostiam. Do ďalších rokov vykračuje s novými úlohami. Harmonizovať legislatívu, ochrániť osobné dáta pri presune do dátového centra v inej krajine a postúpiť od infraštruktúry k diskusii o službách. Viacej už v rozhovore s Rastislavom Neczlim, predsedom dozornej rady občianskeh združenia Eurocloud Slovakia.

1. Podľa ŠÚSR nejakú cloudovú službu využíva 20 percent slovenských firiem. Väčší záujem majú predovšetkým v menších firmách. Prečo sa o to nezaujímajú veľké spoločnosti?

No netvrdil by som, že sa o cloudové služby nezaujímajú veľké spoločnosti. Je to skôr o uhle pohľadu na vec. Vo väčšine prípadov tieto spoločnosti si vybudujú vlastný privátny cloud a ten používajú na prevádzku svojej IT globálne pre všetky krajiny, kde pôsobia. Okrem toho ako doplnok využívajú aj iných cloudových providerov napríklad v oblasti diskového zálohovania a pod. Myslím, že o tomto prístupe by Vám vedeli povedať špecialisti z veľkých, globálnych IT firiem, že koľkým nadnárodým korporáciám dodávali ich privátny cloud. Ale ak sa pozeráme na oblasť verejného cloudu, myslím  tým cloudového riešenia, ktoré je voľne prístupne širokej verejnosti tak tam sa veľké spoločnosti zaujímajú iba o parciálne riešenia, ktoré pomôžu riešiť drobnú časť fungovania firmy. Toto sa vo väčšine prípadov nazýva hybridný cloud. Samozrejme, že ma teší pomerne veľké číslo, ale treba si uvedomiť že sa to vo veľkej miere týka najmä poštových služieb, ktoré sú využívané vo veľkom rozsahu. A osobne si myslim, že výrazný podiel na tom majú mladé a malé firmy, ktoré nie sú ochotné investovať do  veľkej IT infraštruktúry, najmä keď to nie je ich core business.

2.Firmy, ktorí chcú prejsť na cloud  zaujíma aj ochrana dát pred ich zneužitím a poškodením. Aká je?

Téma dôveryhodnosti cloudových riešení je predmetom vášnivých diskusii, tak ako v odborných tak aj v laických komunitách. Moja skúsenosť hovorí, že väčšina business únikov informácií nastala v dôsledku zlyhania ľudského faktora (nespokojný zamestnanec, ktorý má prístup, k dátam) Technologicky sme dnes na takej úrovni, že je len na firme, pre akú úroveň zabezpečenia sa rozhodne. Okrem toho v poslednom období sa vykonalo veľa práce v oblasti auditu cloudových riešeni a štandardizácií jednotlivých parcialných častí cloudových riešení. Ako príklad môžem uviesť Eurocloud Star Audit (www.eurocloud-staraudit.eu), ktorá vytvára komplexný pohľad na cloudovú službu a poskytuje návod pre výber správnej služby vrátane jej zabezpečenia. Pre oblasť ochrany údajov má vydaný  postup ako preverovať bezpečnosť (EuroCloud Star Audit - Data Privacy Audit Guide).

Moj prístup je vo väčšine prípadov taký, že zvažujem kde skutočne budú umiestnené dáta a pod akú jurisdikciu spadá prevádzkovateľ a poskytovateľ služby. Netajím sa tým že preferujem umiestnenie v Európe. Okrem toho je treba si uvedomiť že aj verejná správa postupne prenáša svoje systémy a služby do cloudového prostredia, pretože sa z prevádzkových dôvodov javí ako výhodnejšie.

3. Ktoré najvýraznejšie výhody a nevýhody má cloudové riešnie?

Ako som povedal na konci predchádzajúcej odpovede. Hlavným lákadlom pre prechod do cloudu je finančná úspora spôsobená s 2 faktormi.

1.     Úspora nákladov na infraštruktúru, ktorá je zdieľaná centrálne pre viacerých konzumentov cloudových služieb.

2.     Úspora v oblasti investícií. V klasickom prístupe pri budovaní systému sa investuje do technologickej infraštruktúry a implementácie systému. Táto infraštruktúra musí byť dimenzovaná na tzv. peak time čiže maximálne vyťaženie systému, ktoré sa často deje 1-2x do roka. Čo znamená, že kapacitu má firma dlhodobo nevyužitú, ale musela ju nakúpiť.

Okrem týchto faktorov je zaujímavým faktom aj to, že môžem si službu nastaviť tak,že budem platiť iba za to čo skutočne potrebujem a v čase, ked to potrebujem.

Pre názornosť uvediem príklad z oblasti kvality, pre ktorú sme pripravovali cloudové riešenie. Pri zavádzaní systému kvality firma potreboval využiť riešenie cca pre 70 pracovníkov na 2 mesiace. po nastavení procesov so sytémov pracovali iba 3 kvalitári a následne po 2 rokoch v čase recertifikácie systému kvality znova potrebovali na 2 mesiace pre 70 pracovníkov.

V klasickom prístupe by som nakúpil HW a SW licencie v počte 70 ks a platil by si okrem nákupu aj ročné poplatky, ktoré sa v IT svete pohybujú niekde okolo 20%. V pripade cloudu som si objednal službu pre 3 pracovníkov za mesačný poplatok a v momente keď som potreboval 70 tak som zaplatil iba poplatok za 2 mesiace. Už z toho príkladu je zrejmé, že finančný riaditeľ sa určite rozhodne pre druhú alternatívu. A takých príkladov a kalkulácií by som vedel nájsť veľa.

Čo sa týka nevyhod tak je dôležité si uvedomiť, že zavedením cloudových služieb (najmä verejných) sa mení kultúra vo firme (spôsob komunikácie, spôsob spravovania údajov, ...) z tohto pohľadu sa často stáva, že práve interní ITčkári sú najväčšími odporcami nasadenia cloudu v obave pred svojou nepotrebnosťou. Čo samozrejme nie je pravda.

Ďalším aspektom, ktorý výrazne vplýva na zavedenie služieb je výber správnych služieb pre potreby podniku. Pretože v prípade výberu nesprávnej služby resp. ich kombinácií skôr pridávame chaos do organizácie firmy ako jej pomáhame. V tejto súvislosti v oblasti cloudu sa objavujú nový "poskytovatelia" služieb, ktorých označujeme brokeri. Ich úlohou je vybrať správne služby ako aj zabezpečiť podporu zmeny kultúry vo firme. Je to niečo podobné ako finanční poradcovia, ktorí majú prehľad o finančných produktoch a vedia vám ich skombinovať v správnom mixe.

4. Ako môže cloud computing vplývať na robotiku a jej budúcnosť?

Priznám sa že svojim vzdelaním (hospodárska informatika) nemám veľký prehľad o robotike ako takej, takže nerád by som popisoval trendy pre oblasť robotiky a cloudu. Ale viem si predstaviť, že niektoré prístupy, ktoré sú používane pre poskytovanie cloudových služieb sa uplatnia aj na poli robotiky. 

5. V súčasnosti je najdôležitejšie priniesť zákazníkom naozaj výnimočný servis a zážitok. Pomáha k tomu nová verzia moderného Microsoft Dynamics CRM riešenia?

Princípom každej verejnej cloudovej služby je aby bola dostatočne "sexi", aby ju používatelia uprednostnili pre inými podobnými. To čo je dôležitejšie je aby služba bola dostatočné jednoduchá pre ovládanie a samoobslužné nastavenie, tak aby si to dokázal spravovať uživateľ znalý business problematiky. Čo sa týka Microsoft Dynamics CRM je jedným z mnohých riešení na trhu CRM riešení. priznám sa že sme ešte v rámci našich  činností neposudzovali jeho cloudovú podobu. Ale ak je správne nastavený CRM systém s tým ohľadom aby pomáhal realizácii businessu každopádne si myslím, že pomôže. Ale táto otázka je príliš špecifická na jednoduché zodpovedanie.

6.Ktoré procesy a štandardy pre cloud prevezme? Kedy a odkiaľ?

V zmysle európskej stratégie pre Cloud Computiing, ktorá bola publikovaná v roku 2012 vznikla skupina Cloud Select Industry Group (S-SIG), ktorá združuje expertov a má mnoho pracovných skupín jednou z nich je aj skupina, ktorá sa zameriava na certifikačné postupy a štandardy. Vypracovala zoznam certifikácií, ktoré budú súčasťou cloudového priemyslu. Medzi tie, ktoré sa postupne udomácňujú a využívajú patria tieto hlavné štandardy:

    •    ISO 27001

    •    ISO 20000

    •    ITIL (Information technology Infrastructure Library)

    •    CSA Open Certification Framework (OCF)

    •    Eurocloud Star Audit

    •    Leet Security Rating Guide

    •     COBIT

Treba si ale uvedomiť že toto nie je ucelený zoznam štandardov. Viem že v súčasnosti napriklad aj ISO sa pokúša definovať nový štandard práve pre oblasť cloudu. Ale aj iné medzinárodné inštitúcie vytvárajú svoje štandardy, ktoré sa pokúšajú presadiť. Podľa mňa tento zoznam, ktorý som citoval vyššie bude rozumným základom týchto aktivít. Ustálenie štandardov pre cloud môžeme očakávať vo výhľade 1-3 rokov.

7. Ako sa vám darí budovanie pan-Európskej vedomostnej siete a budovanie celého Ekosystému medzi dodávateľmi  a príjemcami týchto služieb?

Eurocloud je Európske združenie, ktoré ma za úlohu informovať o cloudových technológiách, popularizovať, evanjelizovať, vysvetľovať (a pretláčať) túto revolučnú zmenu v dodávke IT a služieb, ktorá je už tesne predo dvermi.

Jeho hlavnou misiou je budovanie povedomia o Cloude, navrhovať procesy a štandardy, ktoré budú v tejto oblasti neskôr prevzaté. Ďalej je to budovanie pan-Európskej znalostnej siete a budovania celého Ekosystému medzi dodávateľmi / poskytovateľmi a príjemcami týchto služieb. Takisto v neposlednom rade tvorí aj silné vzťahy s Európskymi autoritami, Komisiou a Parlamentom a týmto podporuje rozvoj a rast celého „cloud-priemyslu“.

V každej krajine pôsobí lokálne združenie EuroCloud, ktoré zastrešuje tieto aktivity v danej krajine. Jeho členmi sú firmy, ktoré majú o tento spôsob prevádzkovania IT záujem, ďalej datacentrá a v neposlednom rade IT start-upy, právnické kancelárie, atď.. Títo členovia si vymieňajú skúsenosti, organizujú konferencie, informujú o novinkách, atď.

My ako Eurocloud Slovakia organizujeme mnoho samostatných seminárov, ktoré sú zamerané rôzne aspekty cloudových riešení ako napr. Právne aspekty, bezpečnosť , štandardy, atď. Okrem toho sa snažíme spopularizovať zaujímavé riešenia tým, že vyhlasujeme Eurocloud Slovakia Award, kde vyhodnocujeme cloudové služby v 5 kategóriách. Víťazi sú automaticky nominovaní do celoeurópskeho finále. Myslím, že v oblasti prepojenia IT sveta sme na tom celkom dobre. To čo v súčasnosti rozbiehame je zvýšenie povedomia o tom, že cloudový prístup k podnikovému IT je pre väčšinu slovenských firiem vhodnou cestou. Pevne verím, že tých 20%, ktoré sme spomínali na začiatku článku posunieme oveľa vyššie. 

Dátové úložiská pre malé firmy

Určite Vás už  niekedy navštívil obchodník s vysvetlením, že treba dať svoje dáta do cloudu, aby ste boli "in" a aby ste si zabezpečili Vaše firmené know-how pred zenužitím a aj keď ste mimo firmy a zalohovanie na USB kľúče nie je to, čo by bolo správne.

Čo ale rozhodnutie pre uloženie dát  znamená pre fungovanie firmy?

Keď sa dostávajú súbory do cloudu, tak je potrebné zabezpečiť, aby personál bol oboznámený s rizikami, ktoré takýto spôsob práce vyžaduje a ako sa menia pravidlá používania firemných dokumentov. V skutočnosti si asi len 20% zamestnancov, ktorí používajú verejné cludové úložiská, pozná pravidlá, ktorými je potrebné sa riadiť, aby bola zabezpečená ochrana dát. Ak sa to neudeje tak z pohľadu bezpečnoati sa takýto pracovníci stávajú narušiteľmi  podnikového. Zo skúsenosti vieme, že vačšina “narušiteľov” sú ľudia z top manažmentu (riaditelia, top manažéri, …), ktorí pracujú s veľmi senzitívnym obsahom a neuvedomujú si dosah straty resp. zneužitia týchto dokumentov.

Tento trend je zjavný spolu s tým ako dochádza k  “consumerizácii” IT služieb. Tento trend znamená aj zmenu správania IT pracovníkov, ktorých nezmeniteľná úloha je v definovaní pravidiel na prácu s cloudovými službami s ohladom na bezpečnostné riziká. Tieto pravidlá je potrebné definovať z pohľadu osobných cloud služieb pre týchto zamestnancov a zároveň by mali byť nadefinované tak, aby sa jednoducho používali a následne sa stali de-facto štandardom firemného  IT. Samozrejme, že v súvislosti s tým sa do značnej miery mení pozícia podnikového IT (niečo stráca ale na druhej strane niečo získava). 

Napriek nesporným výhodám cloud služieb, ale aj tak ostávajú súbory, ktoré by nemali za žiadnych okolností opustiť podnikové dátové centrá.

Ako to vieme riešiť ?

Užívatelia chcú pokiaľ možno čo najľahšie “cloudové” zdielanie súborov kdekoľvek sa nachádzajú aj na svojich mobilných zariadeniach. Naproti tomu IT má záujem pracovať s týmito súbormi v kontrolovanom prostredí. Dnes už existujú produkty, ktoré umožňujú prácu so súbormi uloženými v cloude a vytvárajú interface, ktorý je spojený s využívaným dokumentovým úložiskom.

Microsoft publikoval štúdiu, kde sa pýtal asi 3000 malých a stredných podnikov na celom svete a výlsedky k prístupu k súborom sú nasledovné:

• 80% užívateľov verí, že sú tak bezpečné v cloude ako keby ich mali u seba vo vlastnej infraštruktúre.
• 50% majú obavy týkajúce sa súkromia v cloude
• 70% ich chce vedieť, kde sú ich data uložené

Napríklad:

Dropbox  je iba interface na Amazon S3. V súvislosti tým pre štúdiu Microsoftu nie je problémom ani tak DropBox, ale Amazon S3.  Samozrejme, že data a súbory, ktoré sú ukladané na Amazon S3 sú bezpečné. Problematickým sa javí fakt, že nie je jasné či pracovníci Amazonu nemajú možnosť prezerať si naše súbory, a nemáme možnosť ísť sa presvedčiť priamo do dátového centra, ako je celková infraštruktúra zabezpečná.

Toto vytvára reálny trhový priestor pre ISP (Internet service provider – poskytovateľ internetového pripojenia) a telekomunikačné spoločnosti, ktoré už ponúkajú (alebo vo veľmi blízkej budúcnosti budú ponúkať) Storage as service nie len pre osobné účely ale aj pre firemných zákazníkov. Totiž každá firma, ktorá sa rohodne používať verejné úložisko dokumentov potrebuje stabilné a silné internetové pripojenie. Tento fakt predurčuje, že sa táto služba často stáva základným rozšírením ponuky ISP, ktorí majú blízko k týmto zákazníkom.

Keď už sa ISP rozhodne ponúkať takéto služby tak vo vačšine prípadov stačí urobiť 2 podstatné veci:

1.  Dobudovať (resp. prenajať) infraštruktúru na ukladanie dát  
2.  Definovať “storage SLA”, ktoré sa dostanú do kontraktov s existujúcimi zákazníkmi.

V takomto prípade úložisko dokumentov nie je možné považovať za verejné dokumentové úložisko, pretože podniky môžu dostať službu, ktorú očakávali, že môžu zdvyhnúť telefón a mať jedného partnera pre cloud služby a ak je to potrebné tak môžu využívať všetky časti svojo kontraktu či už pre pripojenie ako aj úložisko dokumentov.

Závery

Nebolo mojou úlohou znevážiť cloudové služby, ale skôr naopak. Som dlhodobo  zástancom väčšieho presadzovania cloudových služieb v praxi firiem. Pričom uloženie dát a súbourou je iba základnou službou o ktorú sa dá oprieť. Tento prístup umožňuje vysunúť všetky technologické problémy s budovaním a prevádzkovaním dokumentového úložiska na externého dodávateľa. A umožní nám sa viac sústrediť na podstatu nášho podnikania.

Ďalšia vlna v oblasti BI: Riadenie rozhodovania (Decision governance)

V oblasti budovania Business Intelligence sme ubehli velmi velký kus cesty od prvyćh „analytických“ databáz až po jasne defionované oblasti ako je Data Warehousing, Business Intelligence a Performance management. Myslím si však, že nasledujúcim krokom vo vývoji bude oblasť ktorá sa bude viac zameriavať na analytické schopnosti BI a ich podporu rozhodovania manažérov v spoločnostiach.

V začiakoch sme sa zameriavali na vybudovanie databáz integrovaných a historických dát (to bola éra Datových skladov). Neskôr niekedy okolo roku 2000 sa hlavné úsilie sústredilo na nástroje pre reporting a analyzovanie informácií obsiahnutých v dátových skladoch a v záverečnej etape sme sa sústredili na riadenenie výkonnosti spolu so zlepšením monitorovania KPI (kľučových indikátorov výkonnosti), ktoré nám majú pomáhať identifikovať problémy vo vnútri firmy.

Myslím že najbližšia dekáda zameria na podporu rozhodoavania. Je mi jasné, že sa to ľahko povie, ale je potrebné vyriešiť ešte obrovské množstvo otázok zameraných na to akými procesmi vyhonocuje jednotlivé informácie ľudský mozok, akým spôsobom prioritizovať informácie získané z rôznych zdrojov, keďže sme už dnes schoní sprácovať veľké množstvo dát a spraviť z nich informácie. To čo je nám neznáme je ako tieto informácie spracuje ľudský mozog. Kedysi dávno som počul pekné prirovanie, že manažérsky IS je natoľko dobrý ako dobrý je manžment, ktorý ho využíva, pretože vždy priraďuje jednotlivým informáciam iba tákú prioritu aké má už danou oblasťou skúsenosti. Ale aby som sa vrátil k téme myslím si že v oblasti vývoja bude skutočne veľký nárast v involvovaní psychológov a rôznych  terapeutov, ktorí sú schopní vysvetliť čo sa deje v ľudskom mozgu

V tomto roku bude možné sledovať v oblasti podpory rozhodovania silný pokrok k robustným kolaboratívnym schopnostiam obsiahnutým v BI nástrojoch a ci využitiu k dodávaniu formalizovaných metód pre hodnotenie efektívnosti rozhodovania.

Spolupráca

Vačšina súčasných lídrov v oblasti riadenia zaraďuje sociálne média do skupiny tých nástrojov, ktoré pomáhajú zlepšiť shopnosť spolupráce a podpory rozhodovania., Napríklad projekt Swivel umožnuje užívateľom hodnotiť a komentovať publikované reporty a grafy. Podobne aj daľši výrobcovia používajú informácie zo sociálnych sieti, pri svojích analýzach napr. SAS Institute. Iní sa zameriavajú na možnosti využitia sociálnych sietí ako je Linkedin, facebook, aby sa „našli“ ľudia ktorý by dokázali zvýšiť analytické schopnosti organizácie nad publikovanými dátami.

Samozrejme súčasní BI dodávatelia v oblasti spracovania analýz umožňujú spracovávať analyzu v krokoch, ktoré sú pravdivé a „auditovateľné“  pomocou makier. Samozrejmosťou je v súčasnej dobe možnosť diskusie nad reportom a integrácia reportov a komunikácie pomocou e-mailov.

Okrem všeobecne známych sociálnych sieti môžeme vidieť aktivity v oblasti vytvárania nazávislých kolaboračných platforiem, ktoré spájajú ľudí, procesy a dokumenty ovela jadnoduchšie a transparentnejšie umožňujú rozhodovať. Napríklad SAP pracuje na Online prostredí 12Sprints, ktorý ponúka vzory špecifických typov kolaboračných aktivít samozrejme google debutuje so svojim Google Wave, kde sa spája do komunikačného prostredia instant messaging a spoluprácu nad dokumentami. Určite v v tomto smere už zabehnutí hráči ktorý používajú Skype, Google Docs, Google Groups, Facebook a Web conferencing systémy,  ako napríklad  GoToMeeting. Tieto nástroje sa postupom času stanú integrálnou súčasťou BI nástrojov.

Riadenie rozhodovania

Súčasné BI kompetenčné centrá centrá majú „skvelú“ prácu monitorovať využitie BI nástrojov. Prloblematickým sa javí fakt, že vo svojej podstate nemajú čo monitorovať a ani vyhodnocovať efektivitu ako informácie získané z BI pomohli užívateľom. Vačšinou sa toto monitorovanie zameriava iba na prevádzkyschopnosť BI a možno akési dotazníkové metódy, ak užívatelia využivajú systém vybudovaný v spoločnosti. To čo je dôležité, aj z pohľadu zachovania znalostí vo firme, začať monitorovať rozhodnutia, ktoré užívatelia urobili pomcou BI nástrojov a potom by sme mohli  hodnotiť efektivitu takýchto rozhodnutí v súlade so strategickými cieľmi. Mali by sme sa teda viac zamerať na procesy a procedúry ako zvýšiť schopnosť užívateľov korektne interpretovať dáta ktoré majú k dispozicii.

Ďalšia vlna v BI : Riadenie rozhodovania

Z toho čo som napísal je zrejmé, že firma, ktorá sa dnes zaoberá tým, že si chce zaviesť dobré BI na úrovni doby by sa mala začať pozerať po produktoch, ktoré priamo ako svoju integrálnu súčasť majú podporu kolaboratívneho rozhodovania. Kolaboratíve rozhodovanie dokáže priniesť zlepšenie rozhodovania, zefektívniť rozhodovanie na kontiunálnej báze. Potrebujeme vrámci organizácie vystavať procesy a procedúry k zabezpečeniu jednoznačnej interpretácie dát a identifikovaniu problémov vo vnútri podniku ako aj zabezpečeniu spätnej väzby na to ako sú informácie pripravované v BI nápomocné businessu.Takto pripravený BI následne vytvára priestor, aby sa manažéri reálne viac venovali businessu a riadeniu firmy ako naháňaniu „správnych“ dát.  Z môjho pohľadu teda daľšou vlnou v rozvoji BI bude zaradenie automatizovaných analytických postupov a kolaborácie do kultúry riadenia firiem.